K vzájomnému vzťahu všeobecnej správnej žaloby a správnej žaloby opomenutého účastníka a k nemožnosti ponechania výberu typu žaloby na súde

I. Nie je možné domáhať sa jednou - tou istou žalobou doručenia napadnutého rozhodnutia a eventuálne aj zrušenia napadnutého rozhodnutia všeobecnou žalobou.

II. Žalobca v danom prípade ponechal výber typu žaloby, ktorú sám uplatňuje, na rozhodnutí súdu, čo je neprípustné. Žalobca zastúpený advokátom by mal vedieť, či tvrdené nezákonné konanie žalovaného spôsobuje zásah do práv žalobcu podľa definície žalobnej legitimácie žalobcu ako opomenutého účastníka, alebo žalobcu pri všeobecnej správnej žalobe. Podľa názoru súdu nie je možné ponechať na zvážení súdu, ktoré porušenie práva žalobcu nastalo. Toto musí žalobca definovať sám a jednoznačne, pretože toto tvrdenie ďalej determinuje žalobné body, ktoré musí špecifikovať tak, aby ich nebolo možné zamieňať s inými, keďže správny súd je žalobnými bodmi viazaný.

III. Z ust. § 179 SSP nevyplýva možnosť žalobou opomenutého účastníka domáhať sa aj zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, t.j. preskúmať ho meritórne a pokiaľ žalobca tvrdí, že je opomenutým účastníkom, uvedené mu už podľa názoru súdu nedáva možnosť v tej istej žalobe žiadať meritórne preskúmať napadnuté rozhodnutie, a to ani eventuálne. Ak totiž žalobca podá žalobu opomenutého účastníka, nevyhnutne musí tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy mu nebolo doručené (§ 182 ods. 1 písm. d) SSP), na druhej strane všeobecnú správnu žalobu môže podať len taký účastník administratívneho konania, ktorému bolo rozhodnutie doručené. Uplatniť možno vždy len jeden z týchto inštitútov, lebo sa navzájom vylučujú. Ak bolo žalobcovi rozhodnutie doručené, môže sa domáhať nápravy len prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby; ak mu rozhodnutie doručené nebolo, môže podať len žalobu opomenutého účastníka. Nemôže ale súčasne tvrdiť obidve skutočnosti, t. j. že mu rozhodnutie žalovaného nebolo doručené, alternatívne alebo eventuálne že mu rozhodnutie doručené bolo, keďže každá z týchto právnych skutočností (doručenie/nedoručenie) má za následok podanie iného typu správnej žaloby. Tvrdenie, že rozhodnutie nebolo žalobcovi doručené, má za následok podanie žaloby opomenutého účastníka, tvrdenie, že rozhodnutie žalobcovi doručené bolo, má za následok podanie všeobecnej správnej žaloby, t. j. žalobca nemôže podať oba typy žalôb v jednej žalobe, v jednom podaní. Neobstojí teda sťažnostná námietka, zdôvodnená princípom materiálneho právneho štátu „čo nie je zakázané, je dovolené“, že v žalobe uvedená eventualita jednotlivých typov žalôb je prípustná,.

IV. žaloba opomenutého účastníka je osobitný typ žaloby, ktorá sa uplatňuje pri nedoručení všetkých rozhodnutí, ktoré by inak mohli byť predmetom súdneho prieskumu podľa právnej úpravy všeobecnej správnej žaloby alebo právnych úprav osobitných typov konaní. Pretože ide o špeciálnu úpravu konania (kvázi lex specialis), nemôže byť uplatnená zároveň so všeobecnou právnou úpravou v otázkach, ktoré sama upravuje ( v danom prípade napr. žalobná legitimácia, navrhovaný petit). V tomto prípade sa uplatní len špeciálna právna úprava, ktorá má prednosť pred všeobecnou v zmysle zásady Lex specialis derogat legi generali.