K vzájomnému vzťahu sudcovskej koncentrácie konania a zákonnej koncentrácie konania

Civilný sporový poriadok upravuje tzv. zákonnú koncentráciu v § 154, v zmysle ktorej nie je možné uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a rovnako upravuje tzv. sudcovskú koncentráciu v § 153 CSP, v zmysle ktorej nemusí súd prihliadnuť na také prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas v súlade s lehotou určenou sudcom. Zo vzájomnej súvislosti ust. § 153 a § 154 CSP vyplýva, že povinnosť súdu umožniť stranám, aby mohli účinne uplatniť námietky a argumenty, nie je možné vykladať tak, že strany toto oprávnenie môžu robiť bez obmedzenia kedykoľvek pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania tak, ako tomu bolo počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Je nutné rešpektovať Civilný sporový poriadok v tom, že priznáva sudcovi autonómiu na vedenie sporu tak, aby ku dňu vykonania pojednávania boli obom stranám známe všetky tvrdené skutočnosti a všetky navrhované dôkazy. Za takýchto okolností je potom možné vykonať pojednávanie, pričom sudca, rovnako ako sporové strany majú možnosť pripraviť sa na všetky skutkové a právne tvrdenia sporových strán, čo znamená že v prípadoch kedy stačí vykonať dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, resp. prítomnými svedkami je možné skoncentrovať dokazovanie na jedno pojednávanie, na ktorom súd môže dokazovanie ukončiť. To je primárne účelom sudcovskej koncentrácie, ktorá má zabrániť neúmernému predlžovaniu konania a návrhom na ďalšie a ďalšie vykonanie dokazovania predneseným až na vytýčenom pojednávaní.