K výške náhrady trov priznanej protistrane, ak je v spore zo spotrebiteľskej zmluvy neúspešnou stranou spotrebiteľ

I. So sťažovateľom treba súhlasiť len v tom, že § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky slúži na ochranu spotrebiteľa. Účelom tohto ustanovenia je chrániť spotrebiteľov v sporoch, v ktorých ich dodávatelia žalujú o vysoké peňažné plnenia zo spotrebiteľských zmlúv, a to tak, že advokáti, zastupujúci spotrebiteľov, sú oprávnení si od svojich klientov účtovať len pevnou sumou určenú odmenu (1/13 výpočtového základu) bez ohľadu na výšku peňažného plnenia, ktoré je predmetom sporu. Tým, že spotrebiteľ svojmu advokátovi za úkony neplatí odmenu vypočítanú z výšky peňažného plnenia, je umožnené aj „slabším“ spotrebiteľom dať sa v sporoch so „silnejšími“ dodávateľmi právne zastúpiť.

II. Ak by sťažovateľovi ako spotrebiteľovi bola priznaná náhrada trov konania, tak hoci on za úkony právnej služby svojmu advokátovi počas konania zaplatí odmenu vypočítanú podľa pevnej sumy, náhrada trov od protistrany mu bude priznaná a vypočítaná nie podľa tejto pevnej sumy, ale z výšky peňažného plnenia, ktoré bolo predmetom sporu. Spotrebiteľ tak s ohľadom na výšku odmeny, ktorú za jemu poskytnuté právne služby zaplatí, nie je v žiadnej situácii znevýhodnený. Práve naopak, ako slabšia strana v spore s dodávateľom, predmetom ktorého je peniazmi oceniteľný predmet, má výhodnejšie postavenie, keďže svojmu advokátovi platí za právne služby odmenu vypočítanú nie z predmetu sporu, ale pevnou sumou. No v prípade úspechu mu bude priznaná náhrada trov od protistrany, ktorá bude vypočítaná nie podľa toho, akú odmenu reálne za právne služby svojmu advokátovi zaplatil, ale z výšky peňažného plnenia, ktoré bolo predmetom sporu. V prípade neúspechu je povinný tak ako každý znášať trovy protistrany vypočítané hoc z výšky peňažného plnenia, no za svoje právne zastúpenie zaplatí odmenu vyúčtovanú „len“ podľa pevnej sumy.