K výnimke z postupu podľa § 390 písm. a) CSP, ak sa predošlé zrušenie prvoinštančného rozhodnutia týkalo kontumačného rozsudku a ak preváži záujem na zachovaní dvojinštančnosti
Podľa názoru odvolacieho súdu je v prejednávanej veci potrebné zachovať dvojinštančnosť konania, so všetkými jeho atribútmi, t. j. aby strany sporu mohli riadne argumentovať pred súdom prvej inštancie, aby dôkazy vykonával predovšetkým súd prvej inštancie a rovnako ich aj hodnotil, aby strany sporu mali právo v dvojinštančnom konaní namietať správnosť záverov súdu prvej inštancie (hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia) v odvolacom konaní. Odvolací súd sa doposiaľ v poradí prvom uznesení zo dňa 5.11.2019 nevyjadroval k vykonávanému dokazovaniu, vo vzťahu ku ktorému preto neexistuje vyjadrený právny názor, ktorým by mal byť súd prvej inštancie viazaný (§ 391 CSP). Súd prvej inštancie akceptoval len právny názor odvolacieho súdu, že rozsudkom pre zmeškanie môže rozhodnúť iba v prípade splnenia všetkých zákonných predpokladov, inak je potrebné pokračovať v konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd opätovne zrušil napadnutý (v poradí druhý) rozsudok súdu prvej inštancie, keďže tu boli (ako už bolo vyššie uvedené) dôvody na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a nebolo namieste a ani v súlade so zásadou hospodárnosti, aby odvolací súd nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie.
Poznámka: K danej problematike podobne aj rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 215/2022