K výnimke z nemožnosti aplikácie § 264 CSP za účelom zistenia výšky uplatneného hmotnoprávneho nároku
Pokiaľ okresný súd, vzhľadom na negatívne výsledky znaleckého dokazovania aplikoval za účelom zistenia výšky účelovej finančnej rezervy § 264 CSP, nepostupoval správne. Odvolací súd v danom smere prisvedčuje žalovanému, že uvedené ustanovenie nie je aplikovateľné na daný prípad. Pre oblasť civilných procesných vzťahov prípustnosť analógie a sudcovskej tvorby práva zakotvuje článok 4 CSP. Podstata analógie legis spočíva v tom, že pokiaľ nemožno skúmaný prípad automaticky stotožniť so všeobecnou skutkovou podstatou, umožňuje analógia legis riešenie právneho prípadu na základe inej zákonnej skutkovej podstaty, ktorá vykazuje podobnosť so skúmaným prípadom. Odvolací súd nevylučuje, že v niektorých prípadoch je ho možné aplikovať aj na zistenie výšky hmotnoprávneho nároku v súdnom konaní, avšak súd tak môže postupovať len v prípade, pokiaľ na zistenie výšky nároku nie je stanovená príslušná norma. V prejednávanom prípade nie je sporné, že výšku účelovej finančnej rezervy stanovuje priamo zákonná norma. Preto sú správne závery žalovaného, že aplikácia analógie legis ust. § 264 CSP, ktoré upravuje stanovenie výšky súdneho poplatku pre prípad, kedy je stanovenie hodnoty sporu možné len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno stanoviť vôbec, je v danom prípade neprípustná.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies