K vymedzeniu nečinnosti správneho orgánu a k obsahu žaloby proti nečinnosti

I. Nečinnosť správneho orgánu predstavuje nezákonný stav na strane správneho orgánu a nastáva v okamihu, keď správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, hoci v zmysle zákona je povinný konať. Nečinnosť správneho orgánu je v rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Za nečinnosť orgánu verejnej správy treba teda považovať jeho pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia alebo iného právom predpísaného postupu správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci alebo poukazuje na inú právnu prekážku ďalšieho konania, ktoré by podľa názoru žalobcu malo nastať pri aplikácii právnych predpisov, a vec vybaví iba listom, alebo informáciou, prípadne záznamom v spise.

II. V konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy musí byť v každom prípade obsahom žaloby tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony orgánu verejnej správy a napriek tomu uvedený správny orgán nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie orgánu verejnej správy musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať.