K vykonávaniu dôkazov súdom v spotrebiteľských sporoch

V spotrebiteľských sporoch platí všeobecné pravidlo o konaní, ktoré je však doplnené ust. § 295 CSP, podľa ktorého si súd môže obstarať a vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z povahy veci teda môže ísť o také dôkazy, ktoré by mal spotrebiteľ navrhnúť, a teda by malo ísť o dôkazy, ktorými by mal spotrebiteľ podoprieť svoje tvrdenia. Inak povedané, súd podľa § 295 CSP môže vykonať len také dôkazy, ktorými sa podporujú tvrdenia spotrebiteľa, ktoré sú teda na jeho prospech. Ustanovenie § 295 CSP má umožniť súdu úplné a spoľahlivé zistenie skutkového stavu v spotrebiteľských sporoch, nie však zaťažovať dodávateľa dôkazným bremenom, ktoré by inak malo zaťažiť spotrebiteľa. Súd teda môže vykonať dôkazy uvedené v § 295 CSP, ak takéto dôkazy existujú a ak ich vie obstarať. Ak neexistujú, nemôže túto skutočnosť zhodnotiť ako neunesenie dôkazného bremena zo strany protistrany spotrebiteľa. Súd preto môže v takýchto konaniach aj bez návrhu nariadiť dôkaz na preukázanie tvrdení spotrebiteľa, nemôže však považovať tvrdenie žalobcu za sporné, keď ich sám spotrebiteľ nepoprel. Nepopreté skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné a ako také sa považujú za zhodné tvrdenia strán v zmysle § 186 ods. 2 CSP, z ktorých je povinný súd pri rozhodovaní vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

Zhodne:

- uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 489/2022

- rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 16Co/113/2019

Rozdielne:

- rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 3Co/158/2017