K výkladu ustanovenia § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka z hľadiska jeho účelu
Ustanovenie § 440 odst. 2 zák. č. 513/1991 Sb., obchodní zákoník (dále jen „ObchZ“) stanovuje, že uspokojenie, ktorého možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a § 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Podľa § 564 ObchZ platí ustanovenie § 440 ObchZ primerane i pri vadách diela. Citované ustanovenie bráni predovšetkým obchádzaniu zákonných notifikačných lehôt pre uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady tým, že vylučuje uplatňovanie totožného nároku, ktorý mal byť riadne uplatnený z titulu zodpovednosti za vady, z titulu zodpovednosti za škodu alebo z bezdôvodného obohatenia. Existujú totiž také nároky, ktoré môžu byť uplatnené ako z titulu zodpovednosti za vady, tak napr. z titulu náhrady škody, pričom režim uplatnenia jedného nároku z odlišných titulov je značne rozdielny. Dané ustanovenie preto mieri predovšetkým na prípady, kedy dodaný vadný tovar mal nižšiu hodnotu než tovar bez vád, a nepovoľuje uplatňovať tento typický nárok zo zodpovednosti za vadu ako nárok z titulu zodpovednosti za škodu či z iného právneho dôvodu, a hojiť tak nedodržanie prísnejších zákonných podmienok pre riadne uplatnenie zodpovednosti za vady, najčastejšie neskorú alebo neuskutočnenú notifikáciu vád a pod.