K vyčísleniu náhrady trov v sporoch, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu, ak súd podľa § 262 ods. 1 CSP prizná trovy v rozsahu „100 % z prisúdenej sumy“

I. Podstatné pre posúdenie veci je to, že o nároku na náhradu trov konania bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom krajského súdu, ktorým bol žalobkyni právoplatne priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Právoplatnosť je v zmysle legálnej definície obsiahnutej v § 226 CSP vlastnosťou súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť. Predstavuje svojbytný inštitút civilného procesu, v ktorom sa zosobňujú základné požiadavky subjektov právnych vzťahov vo forme požiadavky na konečné a autoritatívne stanovenie, čo sa medzi stranami považuje za vyriešené z ich právneho vzťahu. Materiálna stránka právoplatnosti spočíva v zásadnej nezmeniteľnosti rozhodnutia, čo znamená, že jeho zmena rozhodnutia je prípustná výnimočne a na základe mimoriadnych opravných prostriedkov.

II. Ústavný súd sa preto zhoduje s názorom sťažovateľky v tom, že okresný súd je za tohto stavu viazaný výrokom rozsudku krajského súdu o trovách konania a z neho vyplývajúcim spôsobom určenia trov. Ak krajský súd vyslovil, že trovy konania majú byť určené z prisúdenej sumy, nemá okresný súd pri určovaní výšky trov konania inú možnosť, ako túto skutočnosť rešpektovať. Opačný postup narúša zásadnú nezmeniteľnosť výroku rozsudku krajského súdu a predstavuje ničím nevyvolanú revíziu právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej bez ingerencie strany sporu. Rozhodovanie o výške náhrady trov konania sa prenieslo do časti konania po právoplatnosti rozhodnutia, keď výsledok sporového konania je už nespochybniteľný, a preto aj miera úspechu (prípadne iných okolností) z hľadiska trov je jednoznačne určená. Je neprípustné, aby sa v štádiu rozhodovania o výške trov konania prehodnocovalo, či bolo vecne správne rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí vo veci samej.