K vybaveniu reklamácie po zákonnej lehote na žiadosť spotrebiteľa; k možnosti uzatvorenia dohody o predĺžení lehoty na vybavenie reklamácie
V preskúmavanej veci bola žalobcovi vyvodená zodpovednosť za to, že reklamácia prijatá dňa 23.3.2016 bola podľa evidencie vybavená až 31.5.2016. Z reklamačného lístku vyplýva, že spotrebiteľka sama uviedla, že „nebude doma, príde si po tovar neskôr“, tovar bol opravený v reklamačnej lehote (reklamácia prijatá 23.3.2016 a tovar opravený 31.3.2016) a tovar bol prevzatý 31.5.2016. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že spotrebiteľka sama pri odovzdávaní reklamovaného tovaru oznámila, že sa jej v zákonom stanovenej lehote nebude dať prísť, nakoľko bola odcestovaná pri dcére v Anglicku. Oznámila tiež, že čižmy jej nemajú posielať poštou, nakoľko ich nebude mať kto prevziať a nakoľko bolo letné počasie, nebolo to pre spotrebiteľku urgentné. Aj keď sa správny súd stotožňuje s právnym názorom, že reklamačnú lehotu ustanovenú v § 18 ods. 4 zákona č.250/2007 Z.z. nemožno predĺžiť dohodou, vzhľadom na osobitné okolnosti veci dospel k záveru, že vyvodenie zodpovednosti za porušenie povinnosti uvedenej v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Vychádzajúc z účelu zákon č. 250/2007 Z.z. a účelu samotného reklamačného konania nie je v rozpore so záujmami spotrebiteľa a ochranou jeho práv, pokiaľ predávajúci akceptuje pokyn spotrebiteľa vychádzajúci z nemožnosti riadneho vybavenia reklamácie v zákonnej lehote. V tomto smere by bolo trvanie na zaslaní výzvy spotrebiteľovi na prevzatie tovaru ako spôsobu vybavenia reklamácie formalistické. V predmetnej veci totiž nejde o pasívneho spotrebiteľa, ale naopak, o spotrebiteľa ktorý je aktívny a ktorý vopred oznámil nemožnosť vybavenia reklamácie v zákonnej lehote z dôvodov na jeho strane. Iný postup, aký mohol žalobca ako predávajúci prijať, bolo odmietnutie vybavenia reklamácie (nakoľko vopred vedel, že zákonná lehota nemôže byť dodržaná) a takým spôsobom porušil svoju povinnosť reklamáciu prijať. Postup, ktorý žalobca v danom prípade zvolil, bol na prospech spotrebiteľa. Ak žalobca ako predávajúci koná v prospech a na žiadosť spotrebiteľa, nemožno konštatovať, že konal v rozpore s účelom zákona, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.