K vplyvu spolupôsobenia na vznik škody poškodeným a k možnosti usudzovania na spoluzavinenie poškodeného z rozsudku trestného súdu
I. V zmysle ustanovenia § 441 OZ platí, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Predmetné citované ustanovenie OZ sa vzťahuje na prípady, kedy škoda spôsobená poškodenému je nielen výsledkom protiprávneho konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne, resp. celkom podieľalo konanie samotného poškodeného. Zodpovednosť škodcu je potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu vznikla škoda tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo/1/2007).
II. Vyžaduje sa, aby išlo o spoluzavinenie poškodeného, nie spoluspôsobenie škody poškodeným. Poškodenému je možné vytknúť minimálne nevedomú nedbanlivosť, teda že aj keď nevedel, že svojím konaním môže prispieť k vzniku škody, vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol [§ 16 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon analogicky]. Aplikácia tohto ustanovenia nie je vylúčená ani tým, že konanie žalovaného je v súčasnosti predmetom trestného konania. Podľa § 193 CSP je civilný súd viazaný rozsudkom trestného súdu len v otázke, či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Otázka spoluzavinenia poškodeného nie je predmetom rozhodovania trestného súdu, ktorý rozhoduje o vine resp. nevine žalovaného.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies