K včasnosti a určitosti uplatnenia vecí a hodnôt v konaní o vyporiadanie BSM pri tzv. informačnom deficite

Problematika tzv. informačného deficitu smeruje k procesnému zohľadneniu toho, že v niektorých prípadoch nemôže účastník konania o vyporiadaní BSM bez súčinnosti so súdom disponovať všetkými potrebnými tvrdeniami (či dôkazmi) už na začiatku koannia predovšetkým z toho dôvodu, že objektívne nemá možnosť potrebné informácie alebo dôkazy získať. Žaloba preto spravidla nemôže obsahovať všetky potrebné a konkrétne tvrdenia, ktoré takýto účastník obvykle môže doplniť až v priebehu konania. Pokiaľ jeden z bývalých manželov v žalobe označí svoj nárok spôsobom, ktorý možno od neho v rámci objektívne dostupných informácií požadovať, je tento nárok uplatnený už v pôvodnej žalobe, napriek tomu, že k jeho upresneniu dochádza až v priebehu konania. V pomeroch vyporiadania BSM to znamená, že môžu byť žalobou riadne uplatnené k vyporiadaniu jednotlivé veci a hodnoty, hoci k ich upresneniu a konkretizácii dochádza až v priebehu konania. Predpokladom pre takýto záver je, že už zo žaloby, ktorá netrpí nedostatkom, ktorý by vyžadoval postup podľa§ 43 odst. 1 o. s. ř. ( pozn. red. v SR pozri § 128 a § 129 CSP), je zrejmé, že účastník mieni urobiť predmetom vyporiadania príslušnú vec či hodnotu. Skutočnosť, že účastník potrebné ďalšie skutočnosti a tvrdenia(prípadne dôkazy) nedoplní, sa môže premietnuť do vecnej dôvodnosti uplatneného nároku, ale nie do záveru, že sa jednalo o nárok, ktorý vôbec v lehote troch rokov od zániku BSM uplatnený nebol.