K uznaniu dlhu v písomnej komunikácii na sociálnej sieti

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z názoru, že predloženú elektronickú komunikáciu žalobcu a žalovaného (prostredníctvom aplikácie facebook) v období od 14. 09. 2017 do 08. 01. 2018 „je možné čo do obsahu považovať za písomný prejav žalovaného obsahujúci uznanie dlhu“; bez zopakovania dokazovania touto komunikáciou a výzvy na možnú aplikáciu iného ustanovenia právneho predpisu sa nemohol odvolací súd od tohto záveru súdu prvej inštancie odkloniť, na druhej strane však považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predložená elektronická komunikácia nemá charakter písomnosti z dôvodu absencie podpisu žalovaného; podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; na zachovanie písomnej formy právneho úkonu preto nestačí len (1) také jeho vyjadrenie, ktoré umožňuje zachytenie jeho obsahu, ale ako nevyhnutná podmienka je potrebný aj (2) podpis konajúcej osoby (v niektorej z prípustných foriem, napr. vlastnoručný podpis, mechanický podpis, zaručený elektronický podpis a podobne); nakoľko zákon vyžaduje na platnosť uznania dlhu písomnú formu (§ 558 prvá veta Občianskeho zákonníka), jej nedodržanie má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka); predložená elektronická komunikácia žalobcu a žalovaného je ako tvrdené uznanie dlhu absolútne neplatná pre nedostatok formy vyžadovanej zákonom.