K užívaniu pozemkov (resp. ich častí) vo vlastníctve iných osôb majúcich povahu verejného priestranstva obcou

I. Súčasná právna teória i prax chápe pod pojmom verejné užívanie verejného priestranstva, užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov. Musí ísť pritom o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré nevylučuje z obdobného užívania toho istého statku iných, aj len potenciálnych užívateľov. Rozlišujú sa pritom dva druhy verejného užívania, a to užívanie všeobecné a užívanie osobitné. Oba druhy užívania majú verejnoprávnu povahu, vôľa vlastníka tu nehrá žiadnu rolu. Všeobecné užívanie nevyžaduje žiadne rozhodnutie správneho orgánu, nie je preň treba žiadne povolenie, okruh užívateľov je neobmedzený. Naproti tomu osobitné užívanie vzniká na základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov v tomto rozhodnutí označených.

II. Podľa teórie sú verejné priestranstvá, ako materiálny statok, jedným z možných predmetov verejného užívania, medzi ktoré patrí najmä voda, pozemné komunikácie, krajina, les, ovzdušie, niektoré druhy energií a kmitočtové spektrum. Aj keď vlastník má teoretické právo brániť sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektmi a splňujúcich zákonné znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec (mesto) ako verejnoprávna korporácia verejný záujem.

III. Ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, zahrňujúce aj len časti pozemkov vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce (mesta) plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ), pretože aj keď existuje právny dôvod užívania verejného priestranstva, nejde o titul, podľa ktorého by obci (mestu) vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania jej majetku) bolo poskytované bezplatne. Pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti účastníkov (§ 2 ods. 2 OZ).

Spisová značka: 2Co/249/2019
Forma rozhodnutia: Rozsudok
Súd: Krajský súd Košice
Dátum rozhodnutia: 24. 9. 2020
Oblasti práva:
Správne právo / Správne právo / Sťažnosti, žiadosti a návrhy fyzických osôb
Občianske právo / Občianske právo / Majetkové práva; Nehnuteľnosti
Územná pôsobnosť: Slovensko
Zdroj: EPI Vybrané rozhodnutia krajských súdov
Právny inštitút:
bezdôvodné obohatenie
vlastnícke právo



Civilný sporový poriadok
ŠTVRTÁ HLAVA - DOKAZOVANIE(§ 185 – § 211)
Tretí oddiel - Listina(§ 204 – § 205)
Prvý diel - Rozsudok(§ 212 – § 233)
PRVÁ HLAVA - ODVOLANIE(§ 355 – § 396)
TRETIA HLAVA - DOVOLANIE(§ 419 – § 457)
Zákon o obecnom zriadení
Občiansky zákonník
S-EPI, s.r.o. © 2010-2025, všetky práva vyhradené

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.