K ustanoveniu správcu dedičstva; k zdržanlivosti Ústavného súdu pri zasahovaní do jeho ustanovovania a zmeny

I. Účelom ustanovenia správcu dedičstva je vytvorenie podmienok na to, aby boli počas konania zachované majetkové hodnoty patriace k dedičstvu (§ 184 CMP). Ustanovenie správcu dedičstva má povahu osobitného neodkladného úkonu, pričom ústavný súd už niekoľkokrát deklaroval, že pristupuje k preskúmavaniu takýchto úkonov súdu (napr. obdobne vo vzťahu k neodkladným opatreniam) veľmi zdržanlivo a k ich zrušeniu dochádza len za celkom výnimočných okolností, najmä za situácie, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (pozri aj IV. ÚS 82/09). Dané konanie nie je priestorom na riešenie sporov o spôsob podnikania s predmetným majetkom, a tak súd intervenuje zmenou správcu len z dôležitých dôvodov (§ 185 ods. 1 CMP). Tie okresný súd nevidel a ústavný súd nemá dôvod skutkové a právne zistenia súdu spochybňovať. Možno doplniť, že zákon sám inklinuje k tomu, aby bol správcom dedičstva doterajší „insider“. Možno vo všeobecnosti doplniť, že súd aj v tomto type konania môže k veci uskutočniť pojednávanie, vypočuť dediča a správcu, a až tak rozhodnúť.

II. Z hľadiska ochrany pozície sťažovateľky ústavný súd poznamenáva, že výška majetku, tak ako akékoľvek iné skutočnosti, sa určuje ku dňu smrti poručiteľa a že správca dedičstva zodpovedá za škodu (§ 184 ods. 2 CMP).