K určeniu výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie cudzej veci a jej závislosti od obvyklého nájomného

Výšku bezdôvodného obohatenia určí súd podľa svojej úvahy (§ 136 o.s.ř.) peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci, spravidla práve formou nájmu, a ktorou by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Konštantná súdna prax vychádza z toho, že v prípade neplatnej nájomnej zmluvy spočíva obohatenie prenajímateľa v obdržaných platbách nájomného a obohatenie nájomcu v tom, že užíval cudziu vec, pričom na rozdiel od prenajímateľa, ktorý je povinný vrátiť inkasované nájomné, nájomca nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť. Je preto povinný vrátiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou; pokiaľ ich výška nie je predpisom stanovená, určí ju súd podľa svojej úvahy opierajúcej sa o finančné ocenenie prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohoto prospechu je potom peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci spravidla práve formou nájmu, a ktorou by nájomca bol za bežných okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy; dôvodne sa teda táto náhrada porovnáva s obvyklou hladinou nájomného. Aby mohlo ísť o čiastku skutočne „obvyklú" vzhľadom k porovnávanému stavu, je nepochybné, že pri porovnaní musí byť rešpektované ako posudzované miesto a obdobie, tak charakter, stav aj spôsob užívania konkrétnej veci.