K určeniu osoby prevádzateľa motorového vozidla vrátane prípadu, keď je vozidlo zverené do dočasného užívania inej osobe

I. Vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely § 427 Občianskeho zákonníka považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom. Spravidla je ním predovšetkým vlastník vozidla. Skutočnosť tvrdená sťažovateľkou, že nemala vo faktickej moci predmetné vozidlo z dôvodu jeho prenájmu, ešte nevylúčilo jej zodpovednosť ako prevádzkovateľa, pretože tá je podmienená alternatívne buď právnym panstvom nad motorovým vozidlom alebo faktickou možnosťou ním disponovať.

II. Pokiaľ ide o legálny pojem prevádzateľ, ktorý je do istej miery jazykovo sporným termínom a Občianskym zákonníkom bližšie nedefinovaným, za prevádzateľa v okolnostiach posudzovanej veci bolo podľa názoru ústavného súdu možné považovať sťažovateľku aj na základe jej statusu dopravcu a podporne aj na základe zmluvy, ktorou sa sťažovateľka v konaní paradoxne bránila. Sťažovateľka na základe zmluvy dala výslovne „dočasne“ do nájmu predmetné vozidlo inej prepravnej spoločnosti (personálne prepojenej so sťažovateľkou, keďže štatutár sťažovateľky, ako aj osoby, ktorej dala do nájmu predmetné vozidlo, bola tá istá osoba, pozn.), pričom zmluva ustanovovala, že „všetky potrebné povolenia na prepravu je povinný prenajímateľ (sťažovateľka, pozn.) si zabezpečiť na svoje meno a na svoje náklady“ (bod 16 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pozn.). Sťažovateľka teda dala do nájmu svoje vozidlo na obmedzený čas bez toho, aby zaevidovala nájomcu vozidla ako držiteľa predmetného vozidla, pričom jej zároveň zostali aj základné povinnosti dopravcu, resp. prevádzateľa vrátane povinnosti uzavrieť povinné zmluvné poistenie, čomu v konečnom dôsledku korešpondoval aj zápis v príslušnej evidencii vozidiel. V rámci uvedených skutočností nebola obrana sťažovateľky spôsobilá vylúčiť jej zodpovednosť ako prevádzkovateľa vozidla.