K určeniu okamihu začiatku 1. pojednávania pre účely vrátenia časti súdneho poplatku po uzatvorení zmieru
I. V prípade sťažovateľky bolo relevantné ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o súdnych poplatkoch v časti upravujúcej podmienky a rozsah vrátenia zaplatených súdnych poplatkov v prípade, ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru. Okresný súd, reagujúc na námietky sťažovateľky v bode 9 napadnutého uznesenia, ozrejmil, že ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o súdnych poplatkoch nediferencuje rozsah vrátenia súdneho poplatku v závislosti od začatia pojednávania vo veci, otvorenia pojednávania vo veci, prípadne od prednesu žaloby tak, ako namieta sťažovateľka, ale výslovne zakotvuje ako deliaci moment „začiatok prvého pojednávania“ bez akýchkoľvek ďalších podmienok a dodatkov.
II. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom uznesení, reagujúc na námietky sťažovateľky, adekvátne odôvodnil svoj právny názor na rozsah vrátenia súdneho poplatku v tomto konkrétnom prípade, keď jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo sa s argumentáciou sťažovateľky nestotožnil a prečo nebola na prerokúvanú vec relevantná judikatúra, na ktorú poukazovala v podanej sťažnosti, a to v kontexte toho, že pre rozsah vrátenia súdneho poplatku je za rozhodujúci okamih potrebné považovať „začiatok prvého pojednávania“, a to práve s poukázaním na to, že samotné „otvorenie pojednávania“, ktoré za rozhodný okamih pre určenie rozsahu vrátenia súdneho poplatku považuje sťažovateľka, nijako neovplyvňuje mieru nákladov, ktoré sú s pojednávaním spojené.