K uplatňovaniu práva veriteľa na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva

V zmysle ustanovenia § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka má zabezpečený veriteľ právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Dané náklady sa uspokojujú z výťažku z predaja predmetu zabezpečovacieho prevodu práva, a to prioritne, teda predtým, než sa z výťažku z predaja uspokoja zabezpečené pohľadávky. Takýto spôsob nakladania s výťažkom z predaja odvoditeľný zo zmyslu ustanovenia § 553c ods. 5 Občianskeho zákonníka je ustanovený na ochranu majiteľa prevádzaného práva, ktorý môže ale nemusí byť osobou totožnou s dlžníkom. Hoci v tomto prípade bolo predmetom zabezpečovacieho prevodu práva vlastnícke právo patriace dlžníkovi, na spôsobe nakladania s výťažkom to nič nemení. Nie je prípustné, aby bol celý výťažok predaja použitý na úhradu zabezpečenej pohľadávky s tým, že by sa následne veriteľ od majiteľa prevedeného práva domáhal úhrady nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Nárok (teda právna možnosť uplatniť subjektívne právo) na úhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva vzniká iba vtedy, ak tieto náklady nemohli byť uspokojené z výťažku z predaja predmetu zabezpečenia, pretože tento výťažok prevyšujú. Ak sa veriteľ rozhodne použiť celý výťažok na uspokojenie svojej zabezpečenej pohľadávky, nakladá s výťažkom z predaja spôsobom odporujúcim zákonu. Nie je možné, aby si potom na základe takéhoto protiprávneho konania úspešne uplatnil právo na náhradu nákladov podľa § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka voči majiteľovi prevedeného práva (hoci by išlo o osobu totožnú s dlžníkom), nakoľko takýmto spôsobom by došlo k obchádzaniu účelu a zmyslu zákona.