K uloženiu povinnosti nahradiť trovy obhajoby na základe potenciálnych majetkových pomerov odsúdeného do budúcna

I. Dôvodom prípadného neuloženia povinnosti nahradiť trovy obhajoby je to, že odsúdený má nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú náhradu. Trestný poriadok pritom nestanovuje, aké sú podmienky nároku na bezplatnú obhajobu a je na zvážení a rozhodnutí príslušného súdu, aby túto otázku v okolnostiach tej-ktorej konkrétnej veci vyriešil. Podstatným pritom je, že § 555 ods. 1 písm. c) a § 558 ods. 2 Trestného poriadku napriek ich zneniu evokujúcemu opak nijako nebránia ani nevylučujú možnosť zisťovania nielen aktuálnych majetkových pomerov odsúdeného v čase prijímania rozhodnutia, ale aj skúmanie perspektívy týchto pomerov v budúcnosti.

II. Ak je na základe zistených skutkových okolností dostatočne opodstatnené domnievať sa, že odsúdený (sťažovateľ) v racionálne akceptovateľnom období bude vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti disponovať majetkom, ktorým by finančne pokryl nároky štátu voči nemu ako povinnému, spravodlivosť nebráni tomu, aby o povinnosti uhradiť tento nárok príslušný súd rozhodol aj v čase, keď aktuálna situácia povinného – odsúdeného okamžitú náhradu z jeho strany neumožňuje. Nie je preto dôvod, aby rozhodovanie o povinnosti nahradiť štátu trovy obhajoby bolo zúžené na stav nemajetnosti.

III. Uvedený záver, že v tomto prípade sťažovateľa prichádzalo do úvahy zohľadnenie nielen jeho súčasného príjmového a majetkového stavu, ktorý mu neumožňoval nahradiť štátu trovy zastúpenia obhajcom, ale aj budúcej potenciálnej možnosti sťažovateľa, možno v danej veci oprieť o tú skutkovú okolnosť (vyplývajúcu z odôvodnenia napadnutého uznesenia), že sťažovateľ už bol v minulosti v ústave na výkon trestu zaradený do práce, a teda nemožno vylúčiť, že bude dosahovať príjem, ktorý mu umožní uloženú povinnosť splniť.