K úkonom vo veci samej v dovolacom konaní pre účely posúdenia možnosti zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku
I. Aj dovolacie konanie má svoje „meritum“, ktorým je vykonanie dovolacieho prieskumu dovolacím súdom v rozsahu uplatnených dovolacích dôvodov. Podobne to platí pre odvolacie konanie, ktorého meritum je preskúmanie odvolaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to z pohľadu odvolateľom vymedzených odvolacích dôvodov. Je teda možné skonštatovať, že v opravných konaniach konajú v merite veci (vo veci samej) iba tie súdy, ktorým zákon zveruje funkčnú príslušnosť na konanie o opravnom prostriedku. Z uvedeného je potom potrebné vyvodiť, že v dovolacom konaní koná „vo veci samej“ výlučne dovolací súd a úkony, ktorých vykonanie zákon ukladá v dovolacom konaní okresnému súdu (§ 436 a § 437 CSP), sú prípravnými úkonmi a nemožno ich považovať za úkony vo veci samej.
II. Podľa názoru ústavného súdu preto nie je možné uvažovať v konaní o dovolaní o aplikácii § 10 ods. 2 písm. a) v spojení s § 9 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch tak, ako sa jej dožaduje sťažovateľ. Súd prvej inštancie v dovolacom konaní nevykonáva úkony vo veci samej, preto pre účely dovolacieho konania je možné považovať § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch za obsolentné ustanovenie.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies