K účinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu voči spoločnosti, ak ju uzatvára spoločník, ktorý je aj jej konateľom

Najvyšší súd Slovenskej republiky k veci dodáva, že nemožno ignorovať skutočnosť, že J. Š., ktorý zmluvou o prevode obchodného podielu previedol svoj podiel na základnom imaní spoločnosti C. a spol., s. r. o., bol v tomto rozhodnom čase nielen spoločníkom ale aj konateľom, teda štatutárnym orgánom, danej spoločnosti. Nemožno dať za pravdu žalobcovi, ktorý v dovolaní uviedol, že bolo v tomto prípade povinnosťou potvrdiť prevzatie zmluvy o prevode obchodného podielu, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona takáto povinnosť konateľom ani spoločníkom nevyplýva. Rovnako sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že z hľadiska práva, keď už nie je iná listina preukazujúca doručenie, by postačoval na tej istej zmluve o prevode obchodného podielu nielen podpis J. Š. ako spoločníka, ale aj ako konateľa spoločnosti. K tomuto Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že v danom prípade síce ide o situáciu, keď je osoba konateľa a spoločníka totožná (a nejde o jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným), zákon však ani v tomto prípade takéto dvojité podpisovanie sa tej istej osoby nevyžaduje. V danom prípade je zrejmé, že už samotným podpisom zmluvy o prevode obchodného podielu osobou, ktorá je zároveň spoločníkom aj konateľom spoločnosti vystupoval J. Š. nielen ako spoločník spoločnosti, ale aj ako konateľ, štatutárny orgán spoločnosti. Konateľ spoločnosti C. a spol., s. r. o., J. Š. mal teda zmluvu o prevode obchodného podielu k dispozícii už 27. februára 2006 a od tohto dňa bola táto zmluva platná a nadobudla aj účinky voči spoločnosti C. a spol., s. r. o. Prekluzívna trojročná lehota teda začala plynúť odo dňa 28. februára 2006 a uplynula dňom 27. februára 2009. Zo spisového materiálu vyplýva, ako to správne uviedol aj odvolací súd, že žaloba došla na súd 5. marca 2009, čo bolo už po uplynutí prekluzívnej lehoty.