K účinkom likvidácie dedičstva na exekučné konanie

Účelom likvidácie dedičstva je speňaženie majetku poručiteľa na úhradu jeho dlhov. Je prirodzenou požiadavkou, že speňaženie majetku nemôže byť predmetom viacerých konaní súčasne. Keďže majetok patriaci poručiteľovi speňažuje notár ako súdny komisár (§ 207), nie je prípustné, aby oprávnenie speňažiť majetok patrilo ďalším subjektom (súdny exekútor, záložný veriteľ). Ustanovenie § 206 CMP rieši súbeh likvidácie dedičstva a exekúcie vedenej na majetok poručiteľa. Likvidácia dedičstva má prednosť. Riešenie je rovnaké ako pri súbehu korporatívneho konkurzu a exekúcie (§ 48 a 49 KR), kedy sa exekučné konanie vyhlásením konkurzu tiež zastavuje. Likvidácia dedičstva a konkurz sledujú rovnaký cieľ (usporiadanie majetkových pomerov zaviazanej osoby a pomerné uspokojenie veriteľov). Účelom exekúcie je individuálne uspokojenie vymáhajúceho veriteľa (prípadne veriteľov) podľa získaného poradia. Uspokojenie podľa získaného poradia je však dôvodné iba v prípade, ak dlžník nie je predlžený. V opačnom prípade by bolo v rozpore so záujmom na pomerné uspokojenie z predlženého majetku. Právna úprava preto ustanovuje, že nariadením likvidácie dedičstva dochádza k zastaveniu exekučného konania. Likvidácia dedičstva sa začína dňom, keď uznesenie o jej nariadení nadobudne právoplatnosť. Týmto dňom sa zastavuje exekučné konanie na majetok poručiteľa. K zastaveniu exekučného konania dochádza bez toho, aby exekučný súd o tom vydal uznesenie.