K účinkom dojednania o tom, že zmluvné vzťahy strán prevzatia obchodnoprávneho dlhu sa riadia Občianskym zákonníkom

I. Prevzatie dlhu ako inštitút práva sa riadi občianskym zákonníkom v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka, pretože osobitná úprava zmeny na strane dlžníka sa v Obchodnom zákonníku nenachádza.

II. Odvolací súd udáva, že zmluva o prevzatí dlhu je v podstate zmenou záväzkového vzťahu, ktorou dochádza k zmene subjektu na strane dlžníka, týmto právnym úkonom zmluvný záväzok nestráca svoj pôvodný charakter, t. j. v tomto prípade obchodnoprávny charakter.

III. Ak by vôľou zmluvných strán pri prevzatí dlhu bolo zmeniť pôvodný obchodnoprávny charakter záväzku na občianskoprávny, bolo by to možné vo forme privatívnej novácie, teda zmenou záväzku samotného. Formulácia všeobecného odkazu v Zmluve o prevzatí záväzku na predpisy a ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorými sa majú riadiť zmluvné vzťahy strán Zmlúv o prevzatí dlhu, v uvedenej veci neboli v skutočnosti voľbou práva, ktorá by mala za následok zmenu obchodnoprávneho charakteru pôvodných záväzkov na občianskoprávny, ale len všeobecným odkazom vo forme zaužívanej formulácie v takýchto zmluvách, a to aj s ohľadom na kontext, v ktorom k prevzatiu dlhu v jednotlivých prípadoch došlo. Správne súd prvej inštancie pri výklade zmluvy o prevzatí dlhu vychádzal z porovnania formulácie voľby práva v troch citovaných zmluvách o pôžičke, kde sa takáto voľba prejavila v jednoznačnej formulácii v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka.