K tvrdenému obchádzaniu zásady zákonného sudcu, ak žalobca vezme späť žalobu a následne podá úplne rovnakú, ako k dôvodu pre nesúhlas s jej späťvzatím

I. Odvolateľ vidí v konaní žalobkyne šikanózny výkon práva na súdnu ochranu a snahu obísť elektronickú podateľňu a zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu. Nie je totiž iný dôvod na to, aby žalobkyňa podávala v krátkom časovom slede po sebe dve úplne na vlas rovnaké žaloby. Jediný rozdiel je v tom, že v prvom konaní nebola právne zastúpená, čo sa dalo vyriešiť jednoducho - udelením plnej moci advokátovi na právne zastupovanie. Zo strany žalobkyne sa jedná o konanie, ktorým len navyšuje byrokraciu a náklady na vyriešenie otázky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. V dôsledku tohto jej konania sa predlžuje čas, v ktorom súd celú vec rozhodne.

II. I v prípade, ak by prichádzalo do úvahy posudzovanie dôvodov nesúhlasu žalovaného, jeho odvolacia argumentácia by neobstála. Primárne totiž ostáva v rovine domnienky jeho úvaha, že žalobkyňa svojim postupom mieni obchádzať systém náhodného prideľovania sudcu. Predovšetkým však žalovaný konkrétne nešpecifikuje, v čom má spočívať jeho zásadný/kvalifikovaný záujem na pokračovaní v predmetnom spore. Inými slovami, z predostretého opravného prostriedku nie je možné vyvodiť vážny dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby tak, aby bolo možné uzavrieť, že záujem žalovaného na pokračovaní v konaní (v danej veci však len hypoteticky) je významnejší, než dispozícia žalobcu predmetom konania. Uvedené platí o to viac, že (práve a len) žalobkyňu pri jednotlivých uplatnených nárokoch viažu príslušné prekluzívne a premlčacie lehoty.