K trvaniu prekážky v práci v súvislosti s časovým rámcom, v ktorom má byť zamestnanec osobne prítomný v ambulancii lekára
Zavinené nesplnenie povinnosti zamestnanca pri prekážke v práci včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, je iba porušením pracovnej disciplíny zamestnanca, nemá však bez ďalšieho za následok vznik neospravedlnenej absencie zamestnanca. Rozhodujúca je existencia prekážky v práci a jej trvanie. Ak ošetrujúci lekár na základe vyšetrenia žalobkyne dospel k záveru, že je potrebné vystaviť PN a poslať žalobkyňu na ďalšie vyšetrenia, neprítomnosť v práci nemožno hodnotiť ako absenciu zamestnanca, a to ani tak, ako to vykonal prvostupňový súd, že považoval za absenciu neúčasť od šiestej do desiatej hodiny, pretože ust. § 141 Zákonníka práce ani ďalšie takýto predpoklad neupravujú. Ak je totiž niekto skutočne PN, napr. v dôsledku chrípky alebo inej choroby, je logické a pravdepodobné, že navštívi lekára, nie je rozhodujúce, že tak neurobí o 06.00 hod, kedy začína pracovný čas u zamestnávateľa. Ak sa žalobkyňa dostavila na vyšetrenie o 10.00 hod, nikde nie je zohľadnená skutočnosť, ako dlho musela napríklad v ambulancii čakať na vyšetrenie, cestovať a podobne. Neospravedlnenú prítomnosť v práci preto nemožno vyvodzovať len zo záverov, kedy bola v skutočnosti osobne prítomná v ambulancii.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies