K teleologickému výkladu podmienok pre autoremedúru a k možnosti zrušenia uznesenia zastavujúceho exekúciu v rámci autoremedúry
I. Podstatou veci je sťažnostné tvrdenie sťažovateľky ako povinnej, že okresný súd ako exekučný súd v rozpore s jej právom na súdnu ochranu vydal zrušujúce uznesenie znamenajúce pokračovanie exekučného konania proti nej, pretože ho vydal v rozpore so zákonnými podmienkami pre autoremedúru a taktiež jej nezaslal odvolanie na vyjadrenie.
II. Zákonným textom je autoremedúra nastavená tak, že sa má používať len na také inštitúty, ktoré sa týkajú len jednej strany, nemajú vplyv na právnu pozíciu protistrany, a teda kde nie sú striktné požiadavky na kontradiktórnosť. Súčasná podoba autoremedúry v § 376 CSP má svoje pozadie v novele Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zákonom č. 49/1973 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok (§ 210a OSP odvtedy znel: „ Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové opatrenie (§ 53), môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.“). Touto novelou chcel zákonodarca zjednodušiť nápravu pochybení, ktoré sa nedotýkajú protistrany, podobne ako napríklad rozhodnutie o poriadkovom opatrení.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies