K tarifnej odmene vo veci o zaplatenie náhrady škody z dôvodu zásahu do autorských práv

I. Okresný súd s ohľadom na to, čo bolo predmetom sporu, aplikoval pri vyčíslení trov právneho zastúpenia § 10 ods. 8 vyhlášky, v ktorom zákonodarca pre tam uvedené taxatívne vymenované druhy vecí ustanovil tarifnú hodnotu pevnou sumou.

II. Ústavný súd chápe, že sťažovateľka môže vidieť dôvodnosť aplikácie § 10 ods. 1 vyhlášky v tom, že žalobca svoj nárok uplatnil ako náhradu škody, ktorú aj vyčíslil. Takéto poňatie je však v okolnostiach danej veci prísne formálne a izolované, vyplýva iba zo slovných spojení, resp. právnych termínov použitých žalobcom, ktorý v danom spore ani nebol právne zastúpený. Pokiaľ okresný súd nazeral na uplatnený nárok z obsahového hľadiska s tým, že žalobca sa domáhal peňažného nároku ako satisfakcie za porušenie osobnostných práv ako jednej z foriem právnych prostriedkov ochrany týchto práv, keďže jej výška bola nesporne naviazaná na súvisiace nároky týkajúce sa porušenia osobnostných práv, jeho právne posúdenie otázky výšky náhrady trov právneho zastúpenia a aplikácie špeciálneho ustanovenia vyhlášky sa nejaví ako neopodstatnené alebo svojvoľné. Práve naopak, zodpovedá účelu a zmyslu, za ktorým bolo do právnej úpravy doplnené. Ide o jedno z možných a ústavne akceptovateľných riešení uvedenej procesnej situácie v konaní pred všeobecným súdom o náhrade trov konania, do ktorej za týchto okolností ústavný súd nemá dôvod vstupovať, a to ani pokiaľ ide o výber z dvoch možných tarifných hodnôt, keďže v danom prípade sa nežiadala vyslovene náhrada nemajetkovej ujmy.