K tarifnej odmene vo veci o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy
I. Sťažovatelia poukazujú na to, že okresný súd vec nesprávne posúdil, keď aplikoval § 11 ods. 1 vyhlášky, vychádzajúc z toho, že predmetom konania bolo určenie neúčinnosti darovacej zmluvy k nehnuteľnosti, pretože jej hodnota bola okresnému súdu dobre známa, a preto je uznesenie okresného súdu ústavne neudržateľné.
II. Je pravdou, že ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo 16. mája 2012 zaujal stanovisko k otázke náhrady trov konania v určovacích sporoch, kde uviedol, že v prípade určenia vlastníctva sa výška náhrady trov má posúdiť podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky, ale posudzované konanie sa týkalo nákladov konania v súvislosti s určením vlastníckeho práva k určitej veci (osobnému motorovému vozidlu) a o tento prípad v okolnostiach posudzovanej veci (neúčinnosť darovacej zmluvy) nejde.
III. V tomto ohľade nepovažuje ústavný súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu v I. výroku za arbitrárne ani celkom zjavne neodôvodnené. Skutkové a právne závery uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu, opierajúce sa aj o judikatúru najvyššieho súdu, nemožno v žiadnom prípade označiť ani za nepreskúmateľné ani za svojvoľné, vybočujúce z rámca zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies