K tarifnej odmene vo veci o určenie neplatnosti zmluvy, ktorej konečným výsledkom malo byť ustálenie vlastníctva veci u jednej zo žalovaných
I. Aj v prípade, ak by bola žalobkyňa v spore (teoreticky) úspešná, nebolo by jej priznané právo (vlastnícke právo k nehnuteľnosti), hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch; nezískala by majetkovú hodnotu vyjadrenú v kúpnej cene predmetnej nehnuteľnosti, o ktorej sa viedol spor. Vzhľadom na obsah žaloby by nemohla byť výsledkom predmetného konania zmena vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech sťažovateľky, a to ani v prípade, ak by konajúce súdy identifikovali naliehavý právny záujem na požadovanom určení a prípadne by vyhoveli žalobe. Inými slovami, podanou žalobou sa nemalo (a ani nemohlo) sťažovateľke priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch.
II. Z hľadiska účinkov meritórneho rozhodnutia na strany sporu by sa právne postavenie žalobkyne nezmenilo, či už by všeobecné súdy rozhodli kladne alebo záporne. Preto záver okresného súdu o tom, že v danej veci išlo vyslovene „iba“ o právny úkon, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch, sa javí ústavnému súdu ako priliehavejší popísanej špecifickej situácii a zakladá ústavnú akceptovateľnosť jej riešenia prostredníctvom aplikácie § 11 ods. 1 písm. a) pri rozhodovaní o výške trov konania.