K tarifnej odmene vo veci o určenie (ne)platnosti zmluvy o pôžičke a notárskej zápisnice, ktorého výsledkom bolo potvrdenie strany sporu ako veriteľa, ale nebolo v ňom rozhodované o zaplatení pohľadávky

I. Meritórnym rozhodnutím o zamietnutí žaloby okresný súd v namietanom konaní rozhodol, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi navrhovateľom a sťažovateľkou a notárska zápisnica o uznaní dlhu sú platné, čím zároveň došlo k záväznému potvrdeniu postavenia sťažovateľky ako veriteľky so všetkými právami z toho vyplývajúcimi, teda aj s právom vymáhať pohľadávku aj s príslušenstvom voči dlžníkovi. Predmetom namietaného konania pred okresným súdom však nebolo zaplatenie samotnej pohľadávky. V konečnom dôsledku má teda meritórne rozhodnutie najvyššieho súdu v okolnostiach daného prípadu iba nepriamy materiálny dosah na sťažovateľku. V podstate možno účinky rozhodnutia súdu v danom spore charakterizovať ako vyriešenie predbežnej otázky, ktoré ovplyvní uspokojenie veriteľky (sťažovateľky, pozn.) pri samotnom uplatnení pohľadávky.

II. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd v ňom dostatočne jasne vysvetlil svoj postoj k spornej otázke trov konania s poukazom na predmet konania, ako aj na obsah odôvodnia rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožnil, a tak zaujal zrozumiteľné stanovisko k vyjadriteľnosti predmetu konania v konkrétnej prerokúvanej veci. Interpretácia relevantných ustanovení na prípad dopadajúcich právnych predpisov, teda § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, je podľa názoru ústavného súdu akceptovateľná.