K súdnemu poplatku pri žalobe voči viacerým žalovaným, z ktorých má súd vybrať toho, ktorý je vecne legitimovaný

I. Súd vychádzal z toho, že nejde o žiadny z v praxi sa najčastejšie vyskytujúcich petitov (zložený, alternatívny, eventuálny), no opomenul zohľadniť, že išlo o jednoduchý návrh, ktorým sa sťažovateľka domáhala, aby súd rozhodol o jednom peňažnom nároku s eventualitou nie v spôsobe splnenia, ale subjekte splnenia. Nemožno súhlasiť s tým, že sťažovateľka ponechala na úvahe súdu, ktorý z petitov si vyberie. Súd si nemal vybrať, či bude rozhodovať o prvej, druhej, tretej či štvrtej žalobnej žiadosti, ale mal právne posúdiť, ktorý žalovaný je nástupcom zmluvnej strany. Skúmanie vecnej legitimácie je výlučne úlohou súdu.

II. Hoci doslovná formulácia zmeneného petitu znela tak, že sťažovateľka od každého žalovaného žiada zaplatenie 19,5 milióna eur, tak z obsahu žaloby a aj zmeny petitu bolo zrejmé, že žiada nahradiť ušlý zisk len od toho žalovaného, u ktorého súd zistí vecnú legitimáciu.

III. Mestský súd postupoval formalisticky, keď pri posúdení toho, čo je predmetom konania, vychádzal len z doslovného znenia zmeneného žalobného návrhu bez prihliadnutia na súvislosti so žalobnými tvrdeniami. Preto je jeho právne posúdenie, že predmetom konania boli štyri samostatné nároky, z ktorého vychádzal pri vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, zjavný právny omyl. Tým došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu.