K spotrebiteľovmu bremenu tvrdenia ohľadom iných skutočností, než neprijateľnosť zmluvnej podmienky
V spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu spotrebiteľa. Otázkou zostáva a to je otázkou i v tomto prejednávanom prípade, do akej miery ust. § 295 CSP vylučuje inú povinnosť tvrdenia spotrebiteľa, ako je tvrdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Povinnosť skutkových tvrdení spotrebiteľa je v zostávajúcom rozsahu podľa odvolacieho súdu zachovaná a uvedené sa teda okrem neprijateľných zmluvných podmienok nevzťahuje na povinnosť skutkových tvrdení vo vzťahu k postupu veriteľa pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, či splnení jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Opačný výklad by totiž mohol viesť až k absurdným záverom, že v prípade spotrebiteľa by obsahom jeho podaní nemuselo byť ani len to, voči čomu sa spotrebiteľ bráni, resp. na základe čoho uplatnený nárok popiera.
Zhodne:
- uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 489/2022
- rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp.zn. 9Co/128/2018
Rozdielne:
- rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 3Co/158/2017