K spôsobu uplatnenia nároku na svedočné a jeho vyplatenia v závislosti od toho, či došlo k zloženiu preddavku na vykonanie dôkazu

I. Súd prvej inštancie vykonal navrhnutý dôkaz (svedeckú výpoveď), s ktorým boli spojené výdavky (§ 253 ods. 1 CSP v spojení s § 187 ods. 1 a 2 CSP). Preddavok na jeho vykonanie stranou konania zložený nebol. Podľa odvolacieho súdu je kľúčové, či je preddavok na vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, v konaní zložený alebo nie. Ak je preddavok zložený, súd môže svedočné svedka z neho vyplatiť, a to kedykoľvek v priebehu konania. To je žiaduce vykonať čo najskôr po uplatnení svedočného, nakoľko súd má povinnosť v konaní postupovať tak, aby zbytočne a neprimerane nezaťažoval osoby na konaní zúčastnené (čl. 17 základných princípov CSP). To vo výsledku znamená, že svedkovi sa dostane svedočné v krátkom čase po podaní svedeckej výpovede, pričom nemusí čakať na skončenie konania vo veci samej (ktoré môže trvať i dlhý čas v závislosti od rôznych okolností, napr. obsiahleho dokazovania). Vtedy je svedok povinný svoje svedočné i vyčísliť, aby mal možnosť súd o ňom adekvátne rozhodnúť.

II. Iná situácia však nastáva vtedy, ak preddavok na vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, nebol stranou zložený (povinnosť jeho zloženia CSP konštruuje iba pri ustanovení znalca a zároveň za podmienky, že strane nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, pozri § 253 ods. 2 CSP). Vtedy sa o svedočnom rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, teda v režime § 262 CSP. Je to dané tým, že CSP neustanovuje, že by trovy dôkazu znášal štát z rozpočtových prostriedkov súdu. Z toho nutne plynie, že v takejto situácii svedok nemusí vyčíslovať svoje svedočné, stačí iba, ak jeho náhradu uplatní v súlade s § 258 CSP (teda pri podaní výpovede, najneskôr však do 10 dní), nakoľko beztak by ich súd nemal z čoho uhradiť (z rozpočtových prostriedkov štátu tak učiniť nemôže) a rozhodovanie o trovách konania je dvojfázové (najskôr rozhodovanie o nároku, potom o výške).