K spôsobu návrhu vykonania dôkazu tak, aby sa ním súd musel zaoberať; k miernej odlišnosti znaleckej doložky od vzoru

I. Ťažisko argumentácie žalovaného v odvolacom konaní spočíva v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nenavrhol vykonať dôkazy postupom podľa § 149 CSP. Citované procesné ustanovenie, ani žiadne iné v Civilnom sporovom poriadku bližšie nevymedzuje formu akou je potrebné navrhnúť vykonanie dôkazu v súdnom konaní. Čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah, v spojení tiež s § 124 ods. 1 CSP, podľa ktorého každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, obsahujú určité materiálne korektívy prílišnej formalizácie procesného postupu súdu. Rozhodujúcim pri posudzovaní procesných úkonov strany je obsah daného procesného úkonu, z ktorého súd ustáli vôľu sporovej strany a charakter jej procesnej aktivity. Preto ak žalobca v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu, príp. neskôr i v ďalších písomných podaniach jasne označuje konkrétne dôkazy a to aj bez toho, aby zároveň výslovne uviedol, že podáva návrh na ich vykonanie, bolo potrebné mať za to, že označené dôkazy boli žalobcom v súlade s ust. § 149 CSP navrhnuté na vykonanie.

II. Napriek nekonkretizovanej námietke žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že znalecká doložka predmetného znaleckého posudku nie je totožná so záväzným znením znaleckej doložky v zmysle prílohy č. 6 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (správne zrejme príloha č. 6 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. – pozn.), odvolací súd žiaden nedostatok znaleckej doložky nezistil. To, že v záverečnej vete vyhlásenia je oproti vzoru znaleckej doložky v prílohe č. 6 citovaného zákona (správne „vyhlášky“ – pozn.) pridané slovo vypracovania, nič nemení na obsahu podaného vyhlásenia.