K skutočnostiam, ktoré nezakladajú dôvodnú obavu alebo priamu hrozbu úteku štátneho príslušníka tretej krajiny v súvislosti so splnením podmienok pre jeho zaistenie

Riziko úteku žalobcu žalovaný odôvodnil iba tým, že žalobca požiadal o azyl až počas svojho predchádzajúceho zaistenia, že jeho pobyt na Slovensku je neoprávnený, že v NSR mu bola poskytnutá doplnková ochrana a že odmietol odpovedať na otázky, položenému počas spísania zápisnice o podaní vyjadrenia. Je síce skutočnosťou, že žalobcovi nebol udelený žiaden pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov a že bol právoplatne odsúdený k trestu vyhostenia v trvaní 7 rokov, tieto skutočnosti však podľa názoru súdu samy o sebe nie sú dôvodom na konštatovanie existencie rizika úteku žalobcu v zmysle jeho definície podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Predovšetkým absentuje v tomto prípade, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, poukaz na dôvodnú obavu alebo priamu hrozbu úteku žalobcu. Teda konštatovanie v čom tieto atribúty rizika úteku boli žalovaným vzhliadnuté. Súd konštatuje, že žalovaný v tomto smere ani žalobcovi nepoložil žiadnu otázku v priebehu podania jeho vysvetlenia. A to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca odmietol komunikovať so žalovaným - ako to už bolo uvedené v bode 6 odôvodnenia tohto rozsudku, stalo sa tak z dôvodu, že žalobcovi bolo fakticky odopreté právo na jeho zastupovanie v tomto konaní o jeho zaistení. Existencia rizika úteku žalobcu podľa názoru súdu v napadnutom rozhodnutí nebola náležite odôvodnená.