K skutočnostiam, ktoré neospravedlňujú nepredloženie prostriedkov procesného útoku a obrany ešte pred pojednávaním a k vplyvu webového oznámenia o pojednávaní na postup súdu

I. Z ustanovenia § 153 C. s. p. ani z iných ustanovení tohto procesného predpisu nevyplýva povinnosť súdu uznesením oznámiť stranám sporu, že bude uplatňovať sudcovskú koncentráciu konania. Sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť konania, bude prihliadať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15.11.2018).

II. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania nie je svojvôľou súdu, ale procesným postupom sledujúcim rýchlosť a hospodárnosť konania tak, aby sa zamedzilo špekulatívnym konaniam strán sporu konanie nedôvodne predlžovať. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že súd môže uplatniť sudcovskú koncentráciu konania vtedy, keď to vyžaduje procesné správanie strán, ktoré môžu vedením sporu sledovať aj iný účel ako rýchle a spravodlivé rozhodnutie veci. Z ustanovenia § 157 ods. 1 C. s.p. vyplýva, že súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. S tým súvisí príprava pojednávania a procesné postupy súdu podľa § 167 C. s. p. tak, aby skutočne mohol na prvom pojednávaní rozhodnúť.

III. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie uplatnil sudcovskú koncentráciu konania retroaktívne, a to aj na tie prostriedky procesnej obrany žalovaného, pre ktoré nebolo potrebné pojednávanie odročiť, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa riadne vyporiadal so všetkými žalovaným uvádzanými skutočnosťami (uvedenými v odpore) okrem tých, ktoré ako nové okolnosti veci uviedol až na nariadenom pojednávaní, a to s poukazom na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania, pretože išlo o skutočnosti, tvrdenia a navrhované dôkazy, ktoré žalovaný mohol predložiť skôr.

IV. Žalovaný tiež tvrdil, že ide o prekvapivé rozhodnutie, pretože na webovej stránke súdu je uvedené, že súd koná pojednávanie bez rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zverejňovanie oznámení o nariadených pojednávaniach sa vykonáva automaticky po zadaní údajov do súdneho registra. Pri určení, o aký typ rozhodnutia ide, asistentka vychádza zo zadaných možností- pojednávanie bez rozhodnutia, pojednávanie a rozhodnutie, rozhodnutie bez pojednávania, verejné vyhlásenie rozhodnutia a ďalšie. Vzhľadom na to, že v čase nariadenia pojednávania nie je zrejmé ako bude pojednávanie prebiehať, teda či sudca vo veci rozhodne alebo pojednávanie bude odročené, bola použitá predvoľba „pojednávanie bez rozhodnutia“. Táto informácia však neznamená, že sudca nemôže vo veci rozhodnúť aj na prvom pojednávaní, keďže ide o informáciu o nariadení pojednávania a nie o spôsobe rozhodnutia vo veci, a s takouto možnosťou musia strany sporu vždy počítať (§ 157 ods. 1C. s. p.).