K skutkovej podstate priestupku proti verejnému poriadku spočívajúcemu v neuposlúchnutí výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci

I. Z formulácie skutkovej podstaty priestupku upraveného v § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. vyplýva, že priestupku podľa tohto ustanovenia sa dopustí každý, kto neuposlúchne výzvu, ktorú verejný činiteľ urobil pri výkone svojej právomoci, t.j. právomoci zverenej mu zákonom. Výzva je pritom bezprostredným úkonom a nepredchádza jej formalizovaný právny postup s jej adresátom. Neuposlúchnutím výzvy preto nebude nesplnenie povinnosti uloženej rozhodnutím, ale k splneniu podmienok pre aplikáciu takto vymedzenej skutkovej podstaty dôjde vtedy, ak adresát výzvy, ktorá bola vykonaná bezprostredne (a to aj bez predchádzajúcej komunikácie s adresátom), pri výkone právomoci verejného činiteľa jeho výzvu adresát neuposlúchne, teda sa správa v rozpore s výzvou. Verejným činiteľom je osoba, ktorá v zásade vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy. Z právnej konštrukcie označeného priestupku je potrebné uviesť aj to, že na jeho spáchanie postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Chráneným objektom pri tejto skutkovej podstate je riadny výkon verejnej správy a s tým súvisiaca potreba rešpektovania autority osoby, ktorá je v postavení verejného činiteľa. Výzva musí byť určitá, adresná.

II. Osobou v statusovom postavení verejného činiteľa je aj príslušník policajného zboru.