K skúmaniu podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov u právnickej osoby a rímskokatolíckej cirkvi
I. Ak by ústavný súd akceptoval argument, že právnické osoby, ktoré nevykazujú zisk, nemajú bez ďalšieho nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov, viedlo by to k absurdnému záveru, že základné právo na prístup k súdu požívajú fyzické osoby, pri ktorých prichádza do úvahy skúmanie ich majetkových pomerov, a právnické osoby, ktoré nevykazujú stratu. Na druhej strane právnické osoby v strate by boli automaticky vylúčené z možnosti posudzovania splnenia podmienok na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov bez zohľadnenia ich individuálnej situácie.
II. Okresný súd sa v napadnutom uznesení vôbec nevenoval posudzovaniu majetkových pomerov sťažovateľky, ako to má na mysli dikcia § 254 CSP, ale paušálne, aplikujúc už spochybnený argument o znášaní podnikateľského rizika (ktoré sa z pohľadu ústavného súdu na sťažovateľku nevzťahuje, keďže nie je podnikateľským subjektom), skonštatoval, že sťažovateľka nemá nárok ani na čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku. Argumentácia zákonného sudcu o tom, že sťažovateľka disponuje rozsiahlym majetkom, preto je schopná zabezpečiť úhradu súdneho poplatku, bola prezentovaná až vo vyjadrení k podanej sťažnosti, v napadnutom uznesení absentuje individuálne a objektívne zhodnotenie majetkových pomerov sťažovateľky.