K rozsahu zisťovania možnosti vyplatenia primeranej náhrady spoluvlastníkom, ktorý požaduje prikázanie veci do svojho vlastníctva

Súd „solventnosť“ žalovanej vo svojom rozhodnutí odôvodnil iba tým, že jej tvrdenie o získaní pôžičky od svojho synovca považuje za dostatočné. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup súdu prvej inštancie bol nesprávny, nakoľko bez preukázania otázky solventnosti žalovanej nebolo možné rozhodnúť o prikázaní nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. V konaní bolo potrebné zo strany súdu zobrať do úvahy nielen povinnosť poskytnúť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel, ale tiež skutočnosť, že vyplatenie tejto náhrady musí byť reálne, teda či žalovaná je spôsobilá v reálnom čase poskytnúť žalobcovi náhradu. Je tomu tak preto, že zákon ustanovuje, že prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov je možné len za primeranú náhradu, čo znamená, že súd môže prikázať vec len tomu spoluvlastníkovi, ktorý preukáže schopnosť primeranú náhradu zaplatiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu len samotné tvrdenie žalovanej o poskytnutí pôžičky od blízkej osoby na vyplatenie podielu žalobcu nie je dostatočným preukázaním solventnosti žalovanej, ktorú žalobca počas celého konania namietal. Treba poznamenať, že pokiaľ z vykonaného dokazovania nevplýva podklad pre jednoznačný záver súdu o tom, že by bola žalovaná schopná poskytnúť náhradu spoluvlastníkovi prikázaním veci v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nevyhovuje výsledok sporu predovšetkým kritériám spravodlivého procesu.