K rozsahu využitia oprávnenia súdu vykonať dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol
V prípade individuálnych pracovnoprávnych sporov je vyšetrovací princíp zakotvený v ust. § 319 C.s.p.; uvedené ustanovenie umožňuje súdu vyvíjať zvýšenú aktivitu, ktorá súvisí s obstarávaním dôkazných prostriedkov, avšak až v prípade, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. Z uvedeného teda možno dospieť k záveru, že v prípade, ak súdu, ktorý vo veci koná a rozhoduje, nie sú pre rozhodnutie vo veci samej postačujúce tvrdenia sporových strán, ako ani dôkazy, ktoré sporové strany v priebehu konania predložili, môže súd vykonať aj ďalšie dôkazy, ktoré sporové strany nenavrhli, a to najmä s poukazom na dôkazy slúžiace na ochranu zamestnanca. V individuálnych pracovnoprávnych sporoch by sa v plnej miere nemal súd spoliehať na to, že zamestnanec si svoju dôkaznú povinnosť splní, resp. že si ju splní náležitým spôsobom. Úlohou súdu v takýchto prípadoch je selektovanie a akceptovanie len relevantných tvrdení strán a teda prevzatie dôkaznej iniciatívy len tam, kde takáto iniciatíva napomôže pre reálne a racionálne objasnenie skutkového stavu. Záverom možno teda zhrnúť, že aplikácia ust. § 319 C.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch tzv. dôkaznej núdze.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies