K rozsahu uplatňovania koncentračnej zásady vo vzťahu k návrhom na zastavenie exekúcie
K nastolenej problematike namietaného výkladu § 61k Exekučného poriadku už ústavný súd zaujal stanovisko uznesením sp. zn. I. ÚS 404/2021 z 13. októbra 2021, z ktorého v podstatnom vyplýva, že tzv. koncentračná zásada exekučného konania zakotvená v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že povinný pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon je povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene (napr. procesné tvrdenie či dôkazný návrh), súd na ne neprihliadne. Exekučný súd aj so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku, ako aj so zreteľom na § 245 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nemôže prihliadnuť na dôkazy, ktoré mohol účastník exekúcie použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, a teda nemôže vyhodnotiť sťažnosť ako dôvodnú a rozhodnúť podľa § 250 ods. 2 CSP. Je neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel, aby si účastník exekúcie odkladal tvrdenia a dôkazy na neskôr. Ani v prejednávanej veci nemá ústavný súd dôvod sa od skôr zaujatého stanoviska odkláňať.