K rozsahu šetrenia ohľadom podmienok pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie dieťaťa s Addisonovou chorobou
I. Právne vzťahy ohľadom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z.z., a nie zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Avšak vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa je potrebné zohľadniť aj prílohu č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z., v ktorej sú vymenované choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, keď pri kapitole IV. - „Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok“, je uvedené, že zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu inzulínu v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zariadení, ošetrenie komplikácií. Táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov u detí do 15. roku veku dieťaťa. Významným je najmä konštatovaný denný dozor a presná aplikácia inzulínu v určených dávkach a v určenom čase. A sa teda ukladajú určité povinnosti pri zabezpečovaní osobitnej starostlivosti o takto choré dieťa, v prípade zanedbania ktorých nie je vylúčená zodpovednosť minimálne vo forme nedbanlivosti. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že zo spisu jednoznačne vyplýva, že do tejto skupiny je možné zaradiť aj Addisonovu chorobu.
II. Vôbec nebolo vykonané šetrenie za účelom zistenia, do akej miery si vie dieťa samé podávať lieky, určiť ich správne dávkovanie, odsledovať svoj zdravotný stav a zistiť potrebu zvýšenia dávky, prípadne urobiť iné opatrenia za účelom zabránenia zhoršenia zdravotného stavu tak, aby bolo možné hodnotiť dodržiavanie liečebného režimu počtom bodov 10 a teda aj potrebu dohľadu počtom bodov 10. Následne od uvedeného sa odvíja bodovanie aj ostatných aktivít, v rámci ktorých nebolo zohľadnené zhoršenie zdravotného stavu a jeho frekvencia. Uvedené je potrebné vyhodnotiť najmä v tej súvislosti, že zo sociálneho šetrenia jednoznačne vyplynulo, že otec maloletého je zamestnaný. Pokiaľ by matka maloletého chodila do zamestnania, dieťa by sa ocitlo určitú časť dňa samo, a pokiaľ by správne nevedelo vyhodnotiť svoj zdravotný stav, resp. zabezpečiť úkony sebaobsluhy v prípade zhoršenia zdravotného stavu, mohlo by to viesť k fatálnym následkom.