K rozsahu prípadov, v ktorých sa možno dovolávať porušenia práva na život
Ústavný súd konštatuje, že základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Obmedzené môžu byť iba v prípadoch ustanovených zákonom. Právo na život je vstupnou bránou a pilierom celého systému ochrany základných práv a slobôd. Účinná ochrana práva na život je nevyhnutnou (i keď nie dostatočnou) podmienkou reálnych záruk telesnej a duševnej integrity fyzickej osoby, a tým aj všetkých jej ostatných práv a slobôd. Právo na život pôsobí erga omnes a je priamo aplikovateľné, keďže ústava nepredpokladá, že by jeho ochrana bola viazaná na vykonanie zákonom.
Právo na život tak požíva ochranu jednak vo vertikálnom vzťahu verejná moc – fyzické osoby a jednak v horizontálnych vzťahoch medzi fyzickými osobami a právnickými osobami navzájom. V zmysle čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy v spojení s čl. 2 dohovoru možno konštatovať, že v rámci extenzívneho výkladu pojmu poškodená osoba v súvislosti s právom na život je zaradenie medzi poškodené osoby nielen tie, ktoré boli usmrtené, ale aj zranené osoby, čo znamená, že preukázaná smrť človeka ako podmienka uplatnenia porušenia práva na život postupne stráca (v rámci uplatnenia čl. 2 dohovoru) na svojej bezpodmienečnosti.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies