K rozhodovaniu o náhrade trov dôkazu, ak bola úspešná strana oslobodená od súdneho poplatku

I. Otázku, kto znáša trovy dôkazov je potrebné posudzovať v kontexte ust. § 253 a § 262 CSP. V zásade prichádzajú do úvahy dve riešenia. Trovy dôkazu znáša strana prostredníctvom preddavkovej povinnosti, v takom prípade rozhoduje súd o priznaní svedočného a znaleckého podľa § 258 CSP, t. j. iba v prípade, ak sú trovy dôkazu kryté preddavkom. Druhým riešením (v prípade absencie preddavku) je priznanie týchto trov podľa § 262 CSP tým spôsobom, že súd uloží strane, aby tieto trovy nahradila oprávnenej osobe (svedkovi, znalcovi a podobne). Pri znalcoch je potrebné pri výške náhrady postupovať v spojitosti v intenciách § 260 CSP (viď Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomášovič a kol.:Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre C.H.Beck, 2016, str. 950, rovnako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 236/2019 zo dňa 12.09.2019).

II. Keďže v prejednávanej veci nebolo možné žalovanému uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania z dôvodu jeho oslobodenia od súdneho poplatku (§ 253 ods. 2CSP), správne mal okresný súd postupovať tak, že znalcovi prizná voči žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na náhradu trov znaleckého dokazovania. Vzhľadom k tomu, že CSP neobsahuje ustanovenie obdobné § 141 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého platilo, že trovy dôkazu, ktoré neboli kryté preddavkom, hradil štát, nebol postup okresného súdu o platení vyúčtovaných trov znaleckého dokazovania z rozpočtových prostriedkov štátu správny. Vychádzajúc však z existujúceho stavu (úhrada trov znalečného z rozpočtových prostriedkov) a vzhľadom na existujúcu úpravu civilného sporového poriadku, podľa ktorej trovy znaleckého dokazovania nemôže znášať štát, ale vždy zaťažujú procesne neúspešnú stranu sporu (resp. ak procesný úspech nie je možné určiť, zaťažujú stranu, ktorá tento dôkaz navrhla alebo bol vykonaný v jej prospech), potvrdil odvolací súd aj tretiu výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia o priznaní nároku Slovenskej republiky voči žalobcovi na náhradu trov konania v súvislosti s trovami znaleckého dokazovania, ktoré platil. Tretia výroková veta napadnutého rozhodnutia zodpovedá povinnosti žalobcu ako neúspešnej strany sporu znášať trovy znaleckého dokazovania v súvislosti zo zásadou úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. Prijímateľom uvedenej náhrady od žalobcu nebude priamo oprávnená osoba, ktorej takýto nárok vznikol (znalec), ktorý už má svoj nárok uspokojený z rozpočtových prostriedkov štátu, ale Slovenská republika, z ktorej prostriedkov bol tento nárok uhradený v priebehu konania namiesto žalobcu.