K rozdielu medzi šikanóznym charakterom žaloby a zneužitím či bezúspešným uplatňovaním práva a k odmietnutiu žaloby s odkazom na tzv. informačný filibustering

I. Úmyslom zákonodarcu bolo v ust. § 28 SSP upraviť princíp zákazu zjavného zneužitia práv. Vychádzajúc tak z gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že tým, že zákonodarca rozlišuje medzi šikanóznym charakterom žaloby a žalobou, ktorou sa sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie, možno pod šikanóznym charakterom žaloby rozumieť žalobu, ktorou žalobca zneužíva právo na prístup k súdu vo vzťahu k súdu a nie žalobu, ktorou žalobca zneužíva svoje subjektívne oprávnenie podať žalobu za účelom úmyselného poškodenia druhého účastníka, čo je zjavným zneužitím práva.

II. Pod šikanóznym výkonom práva možno teda chápať výkon práva za účelom poškodenia druhej strany, čo možno konštatovať aj v danom prípade. Z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že táto v minulosti bola zamestnankyňou žalovaného, pracovný pomer u neho ukončila z vážnych zdravotných dôvodov, ktoré jej vznikli v príčinnej súvislosti s mobbingom a bossingom u žalovaného. Sama vo svojom písomnom vyjadrení konštatovala, že v dôsledku intenzívneho šikanózneho konania zo strany žalovaného počas trvania jej pracovného pomeru bola nakoniec uznaná za invalidnú. Uviedla, že tieto zdravotné problémy jej vznikli v dôsledku šikanózneho konania žalovaného, a preto sa prostredníctvom súdu bude domáhať náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému. Z tohto správania žalobkyne možno vyvodiť, že požiadavka žalobkyne, aby jej boli poskytnuté zo strany žalovaného informácie o príjme dekana, prodekanov, vedúcich katedier, tajomníka alebo iných vedúcich zamestnancov Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave za obdobie od 1.1.2012 do 28.2.2017 (t.j. za obdobie vyše 5 rokov) možno považovať za výkon práva bez racionálneho účelu so zjavným úmyslom privodiť druhej strane negatívny následok. Požiadavka na poskytnutie takýchto informácií ohľadne týchto zamestnancov žalovaného za obdobie vyše 5 rokov nemá žiadne logické opodstatnenie. Za tohto stavu je preto dôvodné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že opakované žiadosti zo strany žalobkyne vykazujú znaky informačného filibusteringu, teda obštrukčnej metódy, pri ktorej nie je dôležitý obsah žiadosti ale zahltenie a zamestnanie žalovaného činnosťou na spracovaní týchto informácií pre žalobkyňu. Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom žiadostí, pretože sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku žiadostí vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu žiadostí nemajúcich racionálne opodstatnenie. Typickým znakom zneužitia práva je aj skutočnosť, že sú žiadané prevádzkové informácie organizácie, tak ako to je aj v prípade žalovaného, ktoré vyžadujú aktívnu činnosť organizácie pri ich vyhľadávaní, a ktoré v zásade nemajú priamu súvislosť s vymedzeným úsekom štátnej správy, na ktorom povinná osoba pôsobí.