K rozdielnemu postupu súdu pri posudzovaní hmotnoprávneho nároku v prípade európskeho konania o platobnom rozkaze a návrhu na vydanie platobného rozkazu

I. Medzi európskym konaním o platobnom rozkaze podľa nariadenia o EPR a konaním o návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa C.s.p. sú zásadné rozdiely. Podľa § 265 ods. 2 C.s.p. súd môže vydať platobný rozkaz, ak žalobca v žalobe navrhol jej vybavenie týmto spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že návrh na vydanie platobného rozkazu nepredstavuje samostatný spôsob súdneho uplatnenia určitej pohľadávky (ako je to v prípade európskeho konania o platobnom rozkaze), ale vedľajší návrh urobený v žalobe. Z toho je taktiež zrejmé, že súčasne s týmto návrhom bola podaná i riadna žaloba, takže sa na rozdiel od európskeho konania o platobnom rozkaze (podľa nariadenia o EPR) v C.s.p. súčasne začína i riadne občianske súdne konanie. Logickým dôsledkom tohto ponímania platobného rozkazu je ustanovenie § 265 ods. 3 C.s.p., z ktorého vyplýva, že v prípade, ak nebolo žalobu možné vybaviť navrhovaným platobným rozkazom, postupuje súd podľa § 168 ods. 1 C.s.p., teda koná sa o žalobe riadne občianske súdne konanie, teda sa na jej prerokovanie nariadi predbežné prerokovanie sporu. Z vyššie uvedeného je potom nad všetky pochybnosti zrejmé, že existujú podstatné rozdiely medzi konaním o vydanie EPR a úpravou vydávania platobného rozkazu v aktuálnom C.s.p.. Kým aktuálny Civilný sporový poriadok poníma platobný rozkaz ako jeden zo spôsobov vybavenia žaloby a pre prípad, že platobný rozkaz nie je možné vydať, predpokladá riadne konanie o hmotnoprávnom nároku uplatnenom žalobou, t.j. pojednávanie a rozhodnutie o ňom, predmetom konania o vydanie EPR podľa nariadenia o EPR je len samotná otázka, či bude EPR vydaný alebo nie. Inak povedané, predmetom tohto konania tak nie je samotný hmotnoprávny nárok, ale len otázka, či možno na jeho presadenie využiť (európsky) platobný rozkaz, teda či sú splnené podmienky jeho vydania ustanovené v nariadení o EPR. Nesplnenie určených podmienok sa prejaví v podobe zamietnutia návrhu rozhodnutím súdu, proti ktorému síce nemožno podať opravný prostriedok, ktoré však zároveň nemá vplyv na možnosť uplatniť vlastný nárok opätovne, v inom konaní dostupnom podľa práva príslušného členského štátu (čl. 11 ods. 2 a 3 nariadenia o EPR). Pre poriadok je potrebné uviesť, že ak súd vydá európsky platobný rozkaz podľa čl. 12 nariadenia o EPR a žalovaný voči nemu podá odpor podľa čl. 16 tohto nariadenia, postupuje súd podľa čl. 17 a to v súlade s pravidlami podľa riadneho civilného súdneho konania (v prejednávanej veci podľa C.s.p.), pokiaľ navrhovateľ výslovne nepožiada o ukončenie konania v takomto prípade.

II. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu pre to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom rozhodol o veci postupom podľa C.s.p. bez toho aby jeho postupu predchádzalo vydanie európskeho platobného rozkazu podľa návrhu žalobcu a následné podanie odporu voči nemu žalovanou, týmto nesprávnym postupom zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.