K procesným podmienkam konania o súlade právnych predpisov
1. Nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo všeobecnosti predstavuje situáciu, keď sa navrhovateľ vo vzťahu k ústavnému súdu domáha niečoho, na čo ústavný súd nie je oprávnený, a to buď preto, lebo vôbec nie je spôsobilý viesť konanie o takej veci, alebo preto, že síce je oprávnený viesť také konanie, avšak nie je oprávnený rozhodnúť v tejto veci spôsobom, aký navrhovateľ požaduje svojím návrhom na začatie konania.
2. V rámci konania o súlade právnych predpisov nemôže ústavný súd sám rozhodnúť o zrušení napadnutého právneho predpisu. K strate platnosti právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ktorých nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky, kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, prípadne s iným predpisom vyššej právnej sily ústavný súd zistil, nedochádza v Slovenskej republike rozhodnutím ústavného súdu, ale ex constitutione za podmienok ustanovených v čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
3. V rámci konania o súlade právnych predpisov nemôže ústavný súd vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie určeného navrhovateľom, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo navyše (s výnimkou situácie predpokladanej ustanovením § 40 zákona o ústavnom súde) a nemôže ani sám vykonať konverziu navrhovateľom chybne formulovaného petitu návrhu na začatie konania. V situácii, keď je petit návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov navrhovateľom z hľadiska práva nesprávne formulovaný, musí ústavný súd – s ohľadom na viazanosť ústavného súdu petitom – návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov odmietnuť.