K procesnému úspechu a náhrade trov konania, ak je nariadené zabezpečovacie opatrenie zrušené pre nepodanie žaloby v lehote

I. Konanie o zabezpečovacom opatrení má len predbežný charakter. Vzhľadom na nevyhnutnosť rozhodnúť o návrhu do 30 dní sa „klasické“ dokazovanie v takomto konaní nevykonáva, často sa rozhoduje len na základe tvrdení, ktoré predniesol navrhovateľ, a odporca zabezpečovacieho opatrenia dostáva priestor na obranu zvyčajne až po nariadení zabezpečovacieho opatrenia, teda v odvolacom konaní. Účelom konania o zabezpečovacom opatrení nie je rozhodnúť spor medzi stranami týkajúci sa hmotnoprávneho nároku (aj keď sa tento musí v takomto konaní hodnoverne osvedčiť). Preto dôležitú úlohu zohráva až samotná žaloba, na základe ktorej sa obom stranám poskytne priestor uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v tzv. riadnom civilnom sporovom konaní, kde sa aj preverí opodstatnenosť hmotnoprávneho nároku. Konanie o zabezpečovacom opatrení a následné konanie o žalobe samotnej, prípadne o zrušení zabezpečovacieho opatrenia tak tvoria súvislý celok, ktoré z hľadiska rozhodovania o trovách na základe zásady úspechu nemožno od seba oddeľovať. O úspechu navrhovateľa/žalobcu v konaní možno teda hovoriť až vtedy, keď uspeje so žalobou vo veci samej.

II. V prejednávanej veci sa však zabezpečovacie opatrenie muselo zrušiť, lebo navrhovateľ žalobu vo veci samej nepodal. V dôsledku toho treba uzavrieť, že navrhovateľ v konaní ako celku úspešný nebol. Nárok na náhradu trov konania mu podľa § 255 ods. 1 CSP (arg. a contrario) nepatrí, ale patrí práveže odporcom.