K procesnému spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konaní týkajúcom sa prevodu k pozemku priľahlému k bytovému domu
I. Krajský súd pri rozhodovaní vo veci sťažovateľov, vychádzajúc z textácie § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., aplikoval výhradne gramatický (doslovný) výklad predmetnej právnej normy, podľa ktorého všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú zaviazaní akýmikoľvek (všetkými) právnymi úkonmi, pokiaľ sa týkajú domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku. Ústavný súd v tejto súvislosti zastáva názor, že takáto interpretácia dotknutej právnej úpravy, ktorú si krajský súd osvojil, je zjavne mylná.
II. Krajský súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil podstatu predmetu konania, skutočnosť, že sťažovatelia svoje nároky odvodzovali od svojho práva na prevod vlastníckeho práva k dotknutej parcele ako priľahlému pozemku k bytovému domu predstavujúceho akcesorické právo viažuce sa na hlavný predmet vlastníctva, s ktorým je nerozlučne spojené (§ 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.). V konaní vo veci samej sa sťažovatelia podanou žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva žalovanej obce Šarišský Štiavnik k dotknutej parcele a nahradenia prejavu vôle žalovanej obce uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k dotknutej parcele vo vymedzenom rozsahu na sťažovateľov. Z uvedeného je tak zrejmé, že vo veci sťažovateľov nešlo o úkony pri správe domu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies